Zakladanie trávnikov výsevom
Trávnik má v každej úprave veľmi výrazné a dôležité postavenie. Slúži ako jednoliaty, sýtozelený podklad a doplnok pre už farbou alebo textúrou pestré záhony, stromy a architektonické prvky. Preto je veľmi dôležité, aby bol po zdravotnej a tým pádom aj po vizuálnej stránke priam dokonalý.
Najideálnejším termínom pre zakladanie trávnika sú jarné mesiace apríl – jún a potom skorá jeseň (september – október). Ak sa však trávnik dostatočne zalieva, prípadne je plocha celá pod závlahovým systémom, je jeho založenie možné po celú vegetačnú dobu (apríl – október). Pred samotným založením trávnika výsevom musia byť dokončené na ploche všetky práce súvisiace so stavebnými prácami a následne s prípadným závlahovým systémom, spevnenými plochami (terasy, chodníky, šlapáky…) výsadbou či záhonmi a ich oddelením od trávnatej plochy.
Ak bol v minulosti pozemok veľmi zaburinený, je vhodné plochu postriekať minimálne 2-3 týždne pred založením trávnika totálnym herbicídom. Dĺžka pôsobenia postreku závisí od konkrétneho druhu prípravku, preto si vždy pozorne túto informáciu prečítajte v návode na použitie. Samotnej príprave pôdy teda najskôr predchádza odstránenie všetkej nežiadúcej vegetácie, kameňov, stavebnej sute a iného odpadu, ktorý tam nepatrí. Potom pristúpime k spracovaniu pôdy. Jednotlivé operácie pri spracovaní pôdy sú závislé od kvality pôdy, či už jestvujúcej, alebo navezenej. Spracovaním pôdy musíme dosiahnuť povrch dokonale rovný, prípadne vymodelovaný do nejakých prirodzených terénnych nerovností, ale tak, aby bol povrch pevný. To znamená, že ak sa po takto upravenom pozemku prejdeme, nesmú po nás ostávať hlboké stopy. Pôda na povrchu musí mať pritom čo najjemnejšiu zrnitosť. Na zachytenie nedokonalostí je dobré plochu pred výsevom ešte povalcovať, aby sa dali takto zistené nerovnosti ešte prerovnať a odstrániť.
Výber trávového osiva závisí hlavne od stanovištných a svetelných podmienok pozemku a od účelu, ktorý má trávnik plniť. Najbežnejším druhom vysievaných trávnikov sú trávnik parkový a športový, menej sa používajú trávniky parterové a golfové. Ak sa jedná o zatienené stanovište, naše záhradné centrá vám ponúkajú aj široký výber trávnych zmesí do polotieňa.
Do popredia sa v poslednej dobe dostávajú aj tzv. divoké lúky, ktoré využívame na miestach, kde nepotrebujeme pravidelne udržiavaný a nízko kosený trávnik, pretože ich intenzita kosby je iba dvakrát ročne. Ich ďalšou výhodou je aj vysokoestetická funkcia vďaka bohatému kvitnutiu.
Samotné vysievanie trávnika sa odporúča pokiaľ možno za bezvetria. Vykonávame ho ručne, alebo pri väčších výmerách špeciálnymi sejačkami s nastaviteľným výsevným množstvom na jednotku plochy, ktoré sa dajú využiť následne i na prihnojovanie trávnikov. Výsevné množstvo trávového osiva závisí od druhu osiva a plánovaného využitia zatrávnenej plochy, väčšinou sa však v rozmedzí 30-60 g na m2. Po vysiatí trávové osivo zapracujeme hrabľami do pôdy. Potom už nám ostáva len plochu uvalcovať, aby sme prerovnali aj tie najmenšie nerovnosti.
Hneď po vysiatí a vzchádzaní trávnika je prvoradým úkolom jeho odburiňovanie, ktoré je dôležité najmä z hľadiska lepšieho vyklíčenia a rastu trávnika. Najskôr mechanicky a po prvej kosbe je možné ošetrenie trávnika aj selektívnym herbicídom.
Pravidelnou kosbou trávnika na výšku 2-3 cm zasa zabezpečíme, že trávnik bude hustý a pevný, čím sa zvýši jeho kvalita.
Vertikutáciou v jarnom období zasa zabezpečíme dostatočné odnožovanie koreňov a tým aj vytvorenie hustejšieho trávneho drnu.
V následnej starostlivosti sa venujeme hnojeniu, ktorým podporíme rast a dopestovanie kvalitného trávnika: na jar zásobným hnojivom na doplnenie živín v pôde po náročnej zime, v lete dusíkatým na podporu tvorby zelenej hmoty, na jeseň draselným, aby nám vyzreli pletivá v trávniku a ten bol schopný prečkať zimu v čo najlepšej kondícii.
V neposlednej rade je dôležité polievanie, ktoré je ideálne mať zabezpečené závlahovým systémom. Ak ho však nemáme, musíme dopriať dostatok vody trávniku hlavne v letných mesiacoch, rovnomernou zálievkou celej plochy. Pri betónových obrubníkoch a spevnených plochách zalievame viac, nakoľko trávnik od prehriateho betónu viac presychá.
Malá rada na záver… Ak zakladáte siaty trávnik na mieste s ďalekou alebo obtiažnou dostupnosťou k vode, čiže aj prípadnému zalievaniu, trávnik po vysiatí a zavalcovaní nepolievajte a nechajte ho tak až do prirodzených zrážok. Vyklíči vám síce možno neskôr, ak práve nebude nejaké sychravé obdobie v roku, ale nebude mu následne hroziť možné zaschnutie práve naklíčených trávnych osív. K tomuto by mohlo určite prísť, ak by ste s polievaním začali a práve v tomto štádiu by ste z nejakých dôvodov nemohli pokračovať. Taktiež nehrozí ani jeho nadmerné zaburinenie.
Ing. Oľga Oslejová
TVORSAD Trnava
